Je rok 2020 a ja stále píšem o upíroch

Článok bol prvýkrát publikovaný 05. júna 2020 na blogu Radioactive.

Ubehlo veľa času, odkedy som zverejnila prvý príspevok do série Autorské úvahy, v ktorom som sa trochu rozpísala o svojej pisateľskej minulosti. Veľmi neprekvapivo som dlho nedostávala nápad, akou formou pokračovať v tejto téme. Nedávno ma však kopla múza, a tak prichádzam s „vtipným“ článkom, v ktorom sa dozviete niečo viac o samotnom príbehu mojej série Nemŕtvi – ako vznikol, o čom je, koho by mohol zaujímať a podobne. Prečo ho označujem za „vtipný“? Lebo som ho spísala formu rozhovoru samej so sebou (lebo kto iný by už len mal záujem robiť so mnou rozhovor, že?).

---

Ja-reportér: Vítam na blogu všetkých tých, ktorí sa rozhodli dozvedieť sa o mne a o mojom príbehu čosi viac! Na úvod sa svojim čitateľom, prosím, stručne predstav.

Ja-autor: Ahoj, všetci! Volám sa Michelle a ľudia na internete ma poznajú najmä ako bývalého fanartistu, občasného recenzenta, tematicky ťažko zaraditeľného blogera a autora, o ktorom skoro nikto nič nevie. Som však autorom 70 % svojho existenčného času. Ak práve nepíšem, tak editujem a ak needitujem, tak o písaní aspoň uvažujem. A ak nerobím ani jedno z toho, uvažujem o písaní niekoho iného a tvárim sa, že mám nárok rozdávať pisateľské rady.

R: Povedz nám niečo viac o príbehu, na ktorom momentálne pracuješ.

A: Momentálne – tzn. posledných cca štrnásť rokov – pracujem na príbehu, ktorý pracovne nazývam Nemŕtvi. Pracovne preto, lebo počas tých štrnástich rokov som neprišla s lepším názvom. A pretože pravdepodobne ani s lepším názvom neprídem, povedala by som, že pri tomto aj zostaneme.
Nemŕtvi sú mnohodielnou sériou o upírke, ktorá –

R: Počkať, počkať, počkať. Ty píšeš o upíroch?

A: Áno…?

R: Uvedomuješ si, že je rok 2020 a upíri už dávno nie sú in?

A: Nuž… áno? Ale na svoju obranu musím povedať dve veci. Prvá – svoj príbeh som rozpísala v čase, keď ešte upíri boli in. Druhá – nepíšem o tom, čo je alebo nie je in. Upírov som si zvolila preto, lebo som nimi bola v danom období posadnutá a v súčasnosti… No, už nie som posadnutá, ale som ich fanúšikom. Rada o nich čítam, rada o nich pozerám filmy/seriály a rada o nich píšem.

R: Tak o čom je teda ten tvoj upííírsky príbeh?

A: Prečo nad sebou krútiš očami?

R: Odpovedaj na otázku, prosím.

A: *hlboký povzdych, ktorý by sa dal pomýliť s otráveným zafunením*

Ako som spomínala, Nemŕtvi sú príbehom o upírke Carry, ktorá po nociach zabíja démonov a počas dňa sa snaží žiť životom obyčajného šestnásťročného diev –

R: Nehovoríš teraz o seriáli Buffy, premožiteľka upírov?

A: …

R: Som si celkom istá, že je to –

A: Fajn! Priznávam! Moje asi trinásťročné ja sa veľmi zamilovalo do seriálu Buffy, premožiteľka upírov. Je to vlastne dôvod, prečo som do dnešného dňa takým veľkým fanúšikom upírov, prečo som o nich začala čítať knihy a prečo som o nich začala písať. Prvé príbehy, ktoré som si tvorila v hlave, boli v skutočnosti fanfiction na Buffy. Neverila som však, že by som dokázala verne zachytiť svoje milované postavy, a tak som jedného dňa dospela k rozhodnutiu, že si skúsim napísať vlastný príbeh.

R: Takže si vykradla svoj obľúbený seriál a –

A: Inšpirovala som sa! Podvedome! Prvá verzia príbehu bola skutočne len o dievčati, ktoré zápasilo s rôznymi obludami. Nikdy som sa však nedostala cez prvé tri kapitoly a k vyvinutiu akejkoľvek zápletky. Až neskôr som dostala nápad urobiť z hlavnej hrdinky upírku a postupne sa mi k tomu nabaľoval nejaký ten dej, world-building a postavy.

Moje prvé pokusy boli extrémne trápne a ešte trápnejšie je, že som ich vtedy nepovažovala za trápne. Musela som napísať tisícky strán a desiatky verzií, aby som dospela do bodu, v ktorom som teraz – v ktorom som na svoje písanie a príbeh ako-tak hrdá.                     

R: No dobre, dobre. Prezradíš nám konečne viac o prvej časti s názvom Kliatba večnosti?

A: Dej sa odohráva vo fiktívnom mestečku v americkom štáte Kalifornia. Hlavnou hrdinkou je Carry, živá upírka, ktorej – na rozdiel od Nemŕtvych – neubližuje slnko a ktorá dokáže lepšie kontrolovať svoju túžbu po krvi. Vo voľnom čase sa baví vychovávaním démonov, ktorí po nociach ubližujú ľuďom, a popritom sa snaží viesť relatívne normálny život, predstierajúc, že je normálny človek. Chodí do školy, robí si úlohy (občas), pracuje a hlavne sa drží ďalej od ľudí, ktorých by mohol jej riskantný životný štýl ohroziť.

R: Vráť sa späť – tvoja hrdinka je živá upírka, ale série sa volá „Nemŕtvi“?

A: *škriabe sa za uchom* Áno. No o také tri-štyri časti neskôr to má aj nejaký význam! Naozaj!

R: *povzdych* Ak mám byť úprimná, zatiaľ to neznie bohvieako.

A: Lebo som sa nedostala k hlavnej zápletke! Carrino tajomstvo nedopatrením odhalia jej tri spolužiačky, ktoré poznajú pravdu o nadprirodzenom svete a sami strkajú prsty do lovenia a kúzlenia. Dievčatá sa spolu musia naučiť vychádzať, aby zastavili starobylú silu a zachránili svet. Príbeh má v zásade pomalší rozbeh, ale pevne dúfam, že sa mi podarilo nájsť aký-taký balans medzi akčnými scénami a tými, ktoré viac rozvíjajú postavy a vzťahy medzi nimi.

R: Čo by si čitateľom povedala o svojom nadprirodzenom svete?

A: Ja osobne radím Nemŕtvych do žánru mestskej fantasy, takže sa pohybujeme v našom svete, v ktorom existujú nadprirodzené bytosti a mágia, avšak ľudia o nich nemajú poňatia. Je to svet, v ktorom nájdete (okrem upírov) najmä démonov, čarodejnice, tvaromeničov a iných humanoidných, ale aj iných tvorov, ktoré tu či tam vystrčia rožky. Priznám, že démoni v mojom svete boli inšpirovaní práve seriálmi Buffy a Čarodejnice. Chcem však veriť, že som okolo nich za tie roky vytvorila dostatočne svojskú mytológiu. Jej tajomstvá odhaľujem postupne v každej časti, takže by som radšej nezachádzala do detailov.

R: Niekto sa tu snaží pôsobiť tajomne. Takže ako sa tvoji upíri správajú na slnku?

A: Nemŕtvi upíri zhoria. Carry ho nemá v láske a dlhší pobyt na ňom by jej spálil pokožku, no nezabilo by ju to. V zásade som sa pri tvorbe svojich upírov držala klasiky – tesáky, slnko zlé, zabije ich strieborný kolík do srdca či odťatá hlava. Lenže hlavná hrdinka predsa musí byť výnimočná, preto na ňu platia iné veci. Aké? To si musíte prečítať sami.

R: Čo by si prezradila o svojej hrdinke?

A: Má šestnásť, neznáša školu, ale chodí tam, pretože nechce naveky utierať stoly (hoci s jej priemerom jej možno iné nezostáva). Na druhej strane, pri svojom životnom štýle sa zrejme nedožije dospelosti. Je to bojovník-samouk, na zlých démonoch si vybíja frustráciu zo svojho mizerného života. Voči ostatným je zväčša skeptická a ostatní ju majú často za blázna, ba až za šialenca. Nie som si istá, kde som pri písaní jej pohľadu čerpala inšpiráciu, no vykľula sa z nej chvíľami manipulatívna potvora so sklonmi k násiliu, avšak keď jej na niekom začne záležať, stane sa z nej mama medvedica.

R: Takže je to feministický príbeh o dievčatách?

A: Tak by som to nenazvala. Je pravdou, že pracujem asi s väčším množstvom ženských postáv, než býva v mestskej fantasy (možno aj fantasy všeobecne) zvykom. Ženské hrdinky často zastávajú pozície, ktoré väčšinou zastávajú chlapi a z toho dôvodu sú nimi obklopené, aby sme medzi nimi videli ten kontrast. V Nemŕtvych kladiem veľký dôraz na priateľstvo medzi dievčatami. Všetky štyri sú odlišné, všetky štyri sú hrdinkami, majú svoje silné a slabé stránky. No svoje miesto tam majú i chalani, samozrejme.

R: Znamená to, že sa v príbehu čitatelia dočkajú aj romantiky?

A: Áno, Carrin romantický vzťah zohráva v celej série dôležitú rolu. V každom prípade to tak niekomu nemusí pri tom malom množstve romantických scén pripadať.

R: Prečo píšeš málo romantický scén?

A: Píšem romantické scény tam, kde ich je v príbehu potreba.

R: To je jediný dôvod?

A: *cvrkot cvrčkov* Hej.

R: *intenzívny pohľad*

A: Mooožno ich písanie nemám príliš v láske, aj keď ich čítanie naozaj zbožňujem. Som hrozný pokrytec, pretože knihy s romantickou linkou majú omnoho väčšiu šancu získať si ma, ale vo svojom príbehu im nedávam až toľko priestoru. Nemôžem sa teda hnevať, ak mi to jedného dňa niekto vytkne. Osobne sa omnoho viac bavím pri písaní akčných scén, temných okamihov či trošku krutejších výjavov. Najradšej mám momenty, kedy moja hrdinka nemá všetkých päť po hromade.

R: To znie… veľmi normálne. Čím je tvoj príbeh zvláštny?

A: Možno tým, že v ňom nájdete nesmierne domotané a komplikované rodinné vzťahy. Fakt, že som niečo napísala v jednej časti (alebo kapitole), neznamená, že to v ďalšej časti (či kapitole) nebude inak. V mytológii sa určite zorientujete okamžite, ale kto je s kým v akom vzťahu, na to budete potrebovať rodokmeň. A gumu, lebo ako som povedala – v Nemŕtvych nič nie je také, aké sa na prvý pohľad zdá.

R: V čom vidíš myšlienku príbehu?

A: Raz som čítala, že čitatelia sú tí, kto by mal vo vašom príbehu nachádzať myšlienky. V každom prípade ja vidím v prvej časti pátranie po svojom mieste vo svete. Carry začína príbeh ako jedinec a učí sa hrať s inými. Ako sa jej to darí a čo si z toho na konci odnesie, to si tiež musíte prečítať sami.

R: Akému čitateľovi by si ponúkla tvoj príbeh?

A: Ja osobne som veľkým fanúšikom mestskej fantasy a v tomto duchu som sa snažila písať aj svoj príbeh (aj keď priznávam, že spočiatku som to viac smerovala k paranormálnej romanci). Série ako Kate Daniels či Mercy Thompson sú mojou obrovskou srdcovkou a veľkým vzorom. Nemŕtvi sú však určení YA publiku (či YA tolerujúcemu publiku), ktoré vie zniesť emocionálne výkyvy tínedžerov zachraňujúcich svet. Veľkú rolu v ňom hrajú vzťahy medzi postavami, ale dôjde aj na zápasy s démonmi či zombiami. Nájdete tam humor, záhady, melodrámu či prejavy pomstou poháňaných zloduchov. Každý diel sa v zásade venuje inému problému, inej obludke, ale celú sériu prepája veľká spoločná zápletka.

R: Je to všetko, čo si chcela o Nemŕtvych prezradiť?

A: Určite som zabudla na niečo dôležité, takže to potom budem musieť zúročiť v inom článku.

R: Chcela by si niečo dodať?

A: Dúfam, že som vás aspoň trošku zaujala a že dáte môjmu príbehu šancu. Nie je dokonalý a skôr mám sklon kritizovať ho ako chváliť, ale je v ňom časť mojej duše. A ak si nájde aspoň pár čitateľov, ktorý sa pri ňom odreagujú, zabavia a užijú si ho, tak to stojí za tú námahu.

Nové kapitoly zverejňujem na Wattpade každú sobotu. Momentálne som asi v polovici prvej časti, takže sa ešte máte najbližších pár mesiacov na čo tešiť, než dôjdeme do veľkého finále.

R: Na čom pracuješ v tejto chvíli?

A: Práve editujem štvrtý diel a už sa neviem dočkať, keď to bude za mnou, aby som sa mohla vrhnúť na piaty! Sľúbila som v ňom svojim čitateľkám viac romantiky a, eh, som zvedavá, ako to dopadne.

R: Oh! Koľko častí má mať tvoja séria?!

A: Deväť? Ale sedem z nich som už napísala! Pred tromi rokmi som sa síce vrátila na začiatok a teraz to všetko prepisujem, no aspoň trošku sa to počíta, nie? Svojím spôsobom som len krok od finále!

R: Zostáva nám iba dúfať, že toto je posledný raz, čo to prepisuješ.

A: Uhm.

* * *

Ďakujem všetkým za pozornosť! Azda som vás týmto rozhovorom samej so sebou zaujala a dozvedeli ste sa o mne a o mojom písaní niečo, čo nové a zaujímavé. Ak môj príbeh nečítate, ale chceli by ste, môžete sa doňho pustiť na Wattpade.

Ak máte nejaké dodatočné otázky, určite mi ich nechajte v komentároch a ja vám rada odpoviem najlepšie, ako budem vedieť.